ST СЕГМЕНТІНІҢКӨТЕРІЛУІМЕН ЖҮРЕТІН ЖЕДЕЛ МИОКАРД ИНФАРКТЫ КЕЗІНДЕГІ ЖҮРЕК-ҚАНТАМЫРЛЫҚАСҚЫНУЛАР ДАМУЫНЫҢҚАУІП ТОБЫН СТРАТИФИКАЦИЯЛАУ
Мақсаты: SТ сегментінің көтерілуімен болатын миокард инфаркты кезіндегі β-АРМ болжамдық рөлін зерттеу.
Құралдар мен әдістер: ST сегментінің көтерілуімен жүретін миокард инфаркт бар әр түрлі ағымдағы 81 науқастардың эритроциттерінің мембрана β-адренорецепциясын (β-АРМ) зерттеу әдісі жүргізілді. «АРМ-АГАТ» (Мәскеу) диагностикалық реактивтер жинағын қолда на отырып, ағзадағы β-АРМ анықталады. Барлық науқастар 2 топқа бөлінді.Бірінші топты стационарда жатқан кезеңде және стационардан шыққаннан кейін асқынуы жоқ 49 науқас құрады, екінші топты жүрек қантамыр жүйесінің әр түрлі асқынқынулары бар 32 науқас құрады.
Нәтижелері: ST сегментінің жоғарылауымен жүретін миокард инфаркты бар 2 топтағы науқастарда β-АРМ орташа жоғарлауы 29,9 ±1,24 ш.б. (шартты бірлікті) құрады. 1 топта β-АРМ орташа жоғарлауы 34,07 ±1,6 ш.б. құрады. 2 топта β-АРМ орташа деңгейі 23,5±1,31 ш.б. құрады (р<0,05), бақылау тобында 19,2 ±2,3 ш.б. (р<0,05) құрады. Алынған мәліметтер бойынша β-АРМ көрсеткіш көмегімен жедел ST сегментінің жоғарылауымен жүретін миокард инфаркты бар науқастарда, сырқат басталғаннан бастап 1 жыл бойы болжамдық мағынасы бар екендігі туралы қорытынды жасауға болады. Жедел ST сегментінің жоғарылауымен жүретін миокард инфаркты бар науқастарда β-АРМ төмен көрсеткіштері жүрек-қантамырлық асқынуларының даму қаупіннің жоғары екендігін көрсетті. β-АРМ жоғары көрсеткіштері кезінде, керісінше қаупіннің төмен екендігін көрсетті.
Қорытынды: Сонымен, ST сегментінің жоғарылауымен жүретін миокард инфаркты бар науқастарда β-АРМ мәні 20 ш.б. аз болса, жүрек-қантамырлық асқынулардың дамуында жағымсыз болжамның көрсеткіші болып табылады.
Альфия Ө. Аймағамбетова 1*, http://orcid.org/0000-0003-1496-3281
Людмила Қ. Қаражанова 1, http://orcid.org/0000-0002-4719-6034
Аркадий-Ави Котляр 2-3, http://orcid.org/0000-0002-5070-0000
Мейрамгүл О. Тоқбулатова 1, http://orcid.org/0000-0003-3859-4812
1 Семей қаласының Мемлекеттік медицина университеті, Терапия бойынша интернатура кафедрасы, Семей қ., Қазақстан.
2 «Каплан» клиникасы, Реховот қ., Израиль.
3 «Интегративная медицина» клиникасы, Ришон Ли Цион қ., Израиль.
1. Аймагамбетова А.О. Показатели β-адренореактивности при остром инфаркте миокарда // Наука и Здравоохранение. 2014. №6. С. 10.
2. Аймагамбетова А.О. Атерогенез и воспаление. Обзор литературы // Наука и Здравоохранение. 2016. №1. С. 24-39.
3. Алмагамбетова А.А. Особенности психотерапевтической реабилитации больных, перенёсших острый инфаркт миокарда // Наука и Здравоохранение. 2012. №1. С. 36.
4. Акарачкова Е.С., Табеева Г.Р., Волкова З.И. и др. Клиническое значение адренореактивности у больных некоторыми пароксизмальными расстройствами // Неврология и психиатрия 2003. Т.103. №1. С.43-45.
5. Волкова С.Ю. Прогностическая ценность определения уровня в плазме нейрогуморальных медиаторов в подостром периоде инфаркта миокарда с зубцом Q // Кардиология. 2008. Т. 48, № 10. С. 24-28.
6. Волкова С.Ю. Клинико-прогностические аспекты оценки мозгового натрийуретического пептида и провоспалительных цитокинов у больных ишемической болезнью сердца: автореф. дис.. д-ра мед. наук: 14.00.06 Тюмень. 2009. - С. 39.
7. Гржибовский А.М., Иванов С.В., Горбатова М.А. Описательная статистика с использованием пакетов статистических программ Statistica и SPSS // Наука и Здравоохранение. 2016. №1. С. 7-23.
8. Гусева Е.П., Тихомирова И.А., Муравьев А.В., Волков Ю.Н. Влияние катехоламинов на степень агрегации и сорбционную способность эритроцитов при сердечной патологии // Материалы международной конференции «Гемореалогия в микро- и макроциркуляции». Ярославль, Россия, 2005. С. 204.
9. Кобер Д.В., Рафеенкова В.С Рискометрия развития повторного инфаркта миокарда [Электронный ресурс]. Режим доступа: www.smolensk.ru/user/sgma/-MMORPH/N-12htm.Kober/Kober.doc (29.10.2010)
10. Орлова Н.В. Воспаление и факторы риска сердечно-сосудистых заболеваний: авторeф. дис. ... д-ра мед. наук. Москва. 2008. 48 с.
11. Руда М.Я. Инфаркт миокарда с подъёмом сегмента ST. Руководство по атеросклерозу и ишемической болезни сердца / под ред. Е. И. Чазова, В. В. Кухарчука, С. А. Бойцова. М. 2007. С. 626- 725.
12. Сидоренко Б.А. Новый подход к лечению хронической сердечной недостаточности // Кардиология. 1998. № 4. С. 88-96.
13. Стрюк Р.И., Длусская И.Г. Адренореактивность и сердечнососудистая система. М. «Медицина». 2003. С.10-42.
14. Шрейдер Е.В., Шахиович Р.М., Казначеева Е.И. и др. Прогностическое значение маркёров воспаления и NT-proBNP при различных вариантах лечения больных с острым коронарным синдромом // Кардиол. вестн. 2008. Т. III, № 2. С. 44-53.
15. Alberts M. J., Bhatt D. L., Mas J. L. et al. Three-year follow-up and event rates in the International Reduction of Atherothrombosis for Continued Health Registry // Eur. Heart J. 2009. Vol. 30. P. 2318-2326.
16. Bashir Y., McKenna W.J., Camm A.J. b -Blockers and the failing heart: Is it time for U-turn? // Brit. Heart J. 1993. Vol. 70. P. 8-12.
17. Bree F., Gault I., d’Athis P., Tillement J.P. Beta adrenoceptors of human red blood cells, determination of their subtypes // Biochem. Pharmacol. 1984. Vol. 33, № 24. P. 4045-4050.
18. Center for Outcomes Research, University of Massachusetts Medical School: Global Regisry of Acute Coronary Events (GRACE) Registry // [Electronic Resource]. 2010. URL: http://www.outcomes-umassmed.org/grace (date accessed: 11.2013).
19. Devanathan S., Yao Z., Salamon Z. et al. Plasmon-Waveguide Resonance Studies of Ligand Binding to the Human β-Adrenergic Receptor // Biochemistry. 2004. Vol. 43, № 11. P. 3280-3288.
20. Gonzalez O., Gonzalez E., Sanchez C. et al. Effect of exercise on erythrocyte beta-adrenergic receptors and plasma concentrations of catecholamines and thyroid hormones in Thoroughbred horses // Equine Vet.J. 1998. Vol.30 (Suppl.1). P.72.
21. Horga J.F., Gisbert J., De Agustin J.C. et al. A beta-2-adrenergic receptor activates adenilate-cyclase in human erythrocyte membranes at physiological calcium plasma concentration // Blood. Сell. Мol. Dis. 2000. Vol. 3. P. 223-228.
22. Lev E. I., Komowski R., Vaknin-Assa H. et al. Comparison of the predictive value of four different risk scores for outcomes of patients with ST-elevation acute myocardial infarction undergoing primary percutaneous coronary intervention // Am. J. Cardiol. 2008. Vol. 102. P. 6-11.
References:
1. Aimagambetova A.O. Pokazateli β-adrenoreaktivnosti pri ostrom infarkte miokarda [Indicators β-adrenoreactivity in acute myocardial infarction]. Nauka i Zdravookhranenie. [Science & Healthcare]. 2014. №6. pp. 10. [in Russian]
2. Aimagambetova A.O. Aterogenez i vospalenie. Obzor literatury [Atherogenesis and inflammation. Literature review]. Nauka i Zdravookhranenie. [Science & Healthcare]. 2016. №1. pp. 24-39. [in Russian]
3. Almagambetova A.A. Osobennosti psikhoterapevticheskoi reabilitatsii bol'nykh, perenesshikh ostryi infarkt miokarda [Features psychotherapeutic rehabilitation of patients who underwent acute myocardial infarction]. Nauka i Zdravookhranenie. [Science and Healthcare]. 2012. №1. pp. 36. [in Russian]
4. Akarachkova E.S., Tabeeva G.R., Volkova Z.I. i dr. Klinicheskoe znachenie adrenoreaktivnosti u bol'nykh nekotorymi paroksizmal'nymi rasstroistvami [Adrenoreactivity clinical significance in patients with certain paroxysmal disorders]. Nevrologiya i psikhiatriya [Neurology and Psychiatry]. 2003. T.103. №1. pp.43-45. [in Russian]
5. Volkova S.Yu. Prognosticheskaya tsennost' opredeleniya urovnya v plazme neirogumoral'nykh mediatorov v podostrom periode infarkta miokarda s zubtsom Q [The prognostic value of determination of plasma levels of neurohumoral mediators in the subacute phase of myocardial infarction with Q wave]. Kardiologiya [Cardiology]. 2008. T. 48, № 10. pp. 24-28. [in Russian]
6. Volkova S.Yu. Kliniko-prognosticheskie aspekty otsenki mozgovogo natriiureticheskogo peptida i provospalitel'nykh tsitokinov u bol'nykh ishemicheskoi bolezn'yu serdtsa (avtoref. dis.. d-ra med. nauk) [Clinical and prognostic aspects of the assessment of brain natriuretic peptide and pro-inflammatory cytokines in patients with coronary heart disease. Author’s Abstract of Doct. Diss.] Tyumen'. 2009. pp. 39. [in Russian]
7. Grzhibovskii A.M., Ivanov S.V., Gorbatova M.A. Opisatel'naya statistika s ispol'zovaniem paketov statisticheskikh programm Statistica i SPSS [Descriptive statistics using packages Statistica and SPSS statistical software]. Nauka i Zdravookhranenie [Science & Healthcare]. 2016. №1. pp. 7-23. [in Russian]
8. Guseva E.P., Tikhomirova I.A., Murav'ev A.V., Volkov Yu.N. Vliyanie katekholaminov na stepen' agregatsii i sorbtsionnuyu sposobnost' eritrotsitov pri serdechnoi patologii [Influence of catecholamines on the degree of aggregation and sorption capacity of red blood cells in heart disease]. Materialy mezhdunarodnoi konferentsii «Gemorealogiya v mikro- i makrotsirkulyatsii» [Proceedings of the international conference «Hemorheology in macro- and microcirculation»]. Yaroslavl', Rossiya, 2005. pp. 204. [in Russian]
9. Kober D.V., Rafeenkova V.S Riskometriya razvitiya povtornogo infarkta miokarda [Elektronnyi resurs]. [Riskometriya of recurrent myocardial infarction. Electronic resource]. Rezhim dostupa [Access]: www.smolensk.ru/user/sgma/MMORPH/N-12-htm.Kober/Kober.doc (29.10.2010) [in Russian]
10. Orlova N. V. Vospalenie i faktory riska serdechno-sosudistykh zabolevanii (avtoref. dokt. dis.) [Inflammation and risk factors of cardiovascular diseases. Author’s Abstract of Doct. Diss.]. Moskva. 2008. pp. 48. [in Russian]
11. Ruda M. Ya. Infarkt miokarda s pod"emom segmenta ST [Myocardial infarction with ST-segment rise] Rukovodstvo po aterosklerozu i ishemicheskoi bolezni serdtsa [Guidelines for atherosclerosis and coronary heart disease]. pod red. E.I. Chazova, V.V. Kukharchuka, S.A. Boitsova. M. 2007. pp. 626- 725. [in Russian]
12. Sidorenko B.A. Novyi podkhod k lecheniyu khronicheskoi serdechnoi nedostatochnosti [A new approach to the treatment of chronic heart failure]. Kardiologiya. [Cardiology]. 1998. № 4. pp. 88-96. [in Russian]
13. Stryuk R.I., Dlusskaya I.G. Adrenoreaktivnost' i serdechnososudistaya sistema [Adrenergic and cardio vascular system] M. «Meditsina». 2003. pp. 10-42. [in Russian]
14. Shreider E.V., Shakhiovich R.M., Kaznacheeva E.I. i dr. Prognosticheskoe znachenie markerov vospaleniya i NT-proBNP pri razlichnykh variantakh lecheniya bol'nykh s ostrym koronarnym sindromom [Prognostic value of markers of inflammation and NT-proBNP in different types of treatment for patients with acute coronary syndrome]. Kardiol. vestn. [Heart Gazette]. 2008. T. III, № 2. pp. 44-53. [in Russian]
15. Alberts M.J., Bhatt D.L., Mas J.L. et al. Three-year follow-up and event rates in the International Reduction of Atherothrombosis for Continued Health Registry'. Eur. Heart J. 2009. Vol. 30. pp. 2318-2326.
16. Bashir Y., McKenna W.J., Camm A.J. b -Blockers and the failing heart: Is it time for U-turn? Brit. Heart J. 1993. Vol. 70. pp. 8-12.
17. Bree F., Gault I., d’Athis P., Tillement J.P. Beta adrenoceptors of human red blood cells, determination of their subtypes. Biochem. Pharmacol. 1984. Vol. 33, № 24. pp. 4045-4050.
18. Center for Outcomes Research, University of Massachusetts Medical School: Global Regisry of Acute Coronary Events (GRACE) Registry [Electronic Resource]. 2010. URL: http://www.outcomes-umassmed.org/grace (date accessed: 11.2013)
19. Devanathan S., Yao Z., Salamon Z. et al. Plasmon-Waveguide Resonance Studies of Ligand Binding to the Human β-Adrenergic Receptor. Biochemistry. 2004. Vol. 43, № 11. pp. 3280-3288.
20. Gonzalez O., Gonzalez E., Sanchez C. et al. Effect of exercise on erythrocyte beta-adrenergic receptors and plasma concentrations of catecholamines and thyroid hormones in Thoroughbred horses. Equine Vet. J. 1998. Vol.30 (Suppl.1). pp.72.
21. Horga J.F., Gisbert J., De Agustin J.C. et al. A beta-2-adrenergic receptor activates adenilate-cyclase in human erythrocyte membranes at physiological calcium plasma concentration. Blood. Sell. Mol. Dis. 2000. Vol. 3. pp. 223-228.
22. Lev E.I., Komowski R., Vaknin-Assa H. et al. Comparison of the predictive value of four different risk scores for outcomes of patients with ST-elevation acute myocardial infarction undergoing primary percutaneous coronary intervention. Am. J. Cardiol. 2008. Vol. 102. pp. 6-11.
Көрген адамдардың саны: 353
Мақалалар санаты:
Біртума зерттеулер
Библиографиялық сілтемелер
Аймагамбетова А.О., Каражанова Л.К., Котляр А., Токбулатова М.О. Стратификации риска развития неблагоприятных сердечно-сосудистых событий при остром инфаркте миокарда с подъемом сегмента ST / / Наука и Здравоохранение. 2016. № 5. С. 131-141. Aimagambetova A.О., Karazhanova L.K., Kotlyar A., Tokbulatova M.O. Stratifying the risk of adverse cardiovascular events in acute myocardial infarction with ST-segment elevation. Nauka i Zdravookhranenie [Science & Healthcare]. 2016, 5, pp. 131-141. Аймағамбетова А.Ө., Қаражанова Л.Қ., Котляр А., Тоқбулатова М.О. ST сегментінің көтерілуімен жүретін жедел миокард инфаркты кезіндегі жүрек-қантамырлық асқынулар дамуының қауіп тобын стратификациялау / / Ғылым және Денсаулық сақтау. 2016. № 5. Б. 131-141.Ұқсас жариялымдар:
РАДИОЛОГИЯДА ЖАЛПЫ ТРУНКУС АРТЕРИОЗЫН ЗЕРТТЕУДІҢ ДИАГНОСТИКАЛЫҚ ӘДІСТЕРІ
МЕХАНИКАЛЫҚ САРҒАЮ ОПЕРАЦИЯСЫ КЕЗІНДЕ КОАГУЛОПАТИЯЛЫҚ ҚАН КЕТУДІҢ АЛДЫН АЛУ ӘДІСІ
ТҮЙІРШІКТЕЛГЕН ІРІҢДІ ЖАРАЛАРДЫ АУТОТЕРІЖАМАУМЕН ЕМДЕУДІҢ ОҢТАЙЛАНДЫРУ НӘТИЖЕЛЕРІ
ЖУАН ІШЕК ПЕН АНОРЕКТАЛДЫ АЙМАҚҚА ОПЕРАЦИЯ ЖАСАҒАН БАЛАЛАРДЫ РЕАБИЛИТАЦИЯЛАУ НЕГІЗДЕРІ
ҚАЗАҚСТАН РЕСПУБЛИКАСЫНДАҒЫ 2013-2022 ЖЫЛДАРҒА АРНАЛҒАН ӨМІРІНІҢ БІРІНШІ ЖЫЛЫНДАҒЫ БАЛАЛАРДЫҢ ДЕНСАУЛЫҚ КӨРСЕТКІШТЕРІ