Online ISSN: 3007-0244,
Print ISSN:  2410-4280
КЕЗІНДЕ ЖАТЫР АРТЕРИЯСЫНЫҢ ЭМБОЛИЗАЦИЯСЫ КЕШ БОСАНҒАННАН КЕЙІНГІ ҚАН КЕТУ ФОНЫНДА МЕТРОЭНДОМЕТРИТА: КЛИНИКАЛЫҚ ЖАҒДАЙ
Босанудан кейінгі кешіктірілген қан кету, сондай-ақ босанғаннан кейінгі қайталама қан кету деп аталады, бұл акушерліктің ауыр асқынуы әйелдің денсаулығы мен өміріне қауіпті әсер етуі мүмкін. Босанудан кейін 24 сағаттан 42 күнге дейін пайда болатын бұл қан кету көбінесе жатыр қуысында плацента фрагменттерінің сақталуы және гематометра сияқты себептерден туындайды. Бұл жағдайлар жатырдың жиырылу қабілетінің бұзылуына әкеледі, бұл оның толық емес жиырылуына, эндометрияның қабыну реакциясына және осылайша жатырдан қан кетуіне әкеледі. Босанудан кейінгі кеш қан кетуді емдеудің бірыңғай алгоритмінің болмауы әртүрлі дәрігерлердің әртүрлі тәсілдері мен нәтижелеріне әкелуі мүмкін. Жатыр артерияларының эмболизациясы (ЖАЭ) жатырдың ауыр қан кетуін тиімді басқара алады және босанғаннан кейінгі кезеңде қажетсіз гистерэктомия, қан құю және мүгедектік қаупін азайтудың негізгі әдістерінің бірі ретінде қарастырылуы керек. Әдебиеттерде плацентарлы тіндердің қалдықтары мен метроэндометриттің фонында босанғаннан кейінгі екінші қан кетудің сәтті ЖАЭ жағдайлары сипатталған және бұл әдістің жалпы тиімділігі 86% - дан 96% - ға дейін. 2024 жылы Астана қаласының №1 көпбейінді қалалық ауруханасының гинекология бөлімшесінде босанғаннан кейінгі кеш қан кету жағдайында ТАЭ (трансартериалды эмболизация) сәтті рәсімдері жүргізілді. Бұл осы емдеу әдісінің жоғары тиімділігі мен қауіпсіздігін көрсетті. Мұндай инновациялық тәсілдер асқынуларды азайтуға және босанудан кейінгі әйелдердің нәтижелерін жақсартуға ықпал етеді. Түйінді сөздер: босанудан кейінгі жатырдан кеш қан кету, метроэндометрит, гемостаз, транскатетерлі артериялық эмболизация.
Жансулу Е. Акылжанова1, https://orcid.org/0000-0001-6855-127X Гульяш А. Танышева2, https://orcid.org/0000-0001-9531-5950 Руслан Б. Тультаев3, https://orcid.org/0009-0003-6352-8734 Гульшат Т. Билялова1, https://orcid.org/0009-0003-3621-967X Дана М. Нурмагамбетова1, https://orcid.org/0009-0003-9456-1721 Замира С. Шаймуханова1, https://orcid.org/009-006-8654-9759 Аида М. Турсынбаева1, https://orcid.org/0009-0002-7163-1398
1. Anda-P. Radan, Shnaider Sofi, Zdanovich Ya.A., Raio L., Mertineit N., Kheverkhagen I.T., Surbek D.V. Obstetrical and Fertility Outcomes Following Transcatheter Pelvic Arterial Embolization for Postpartum Hemorrhage: A Cohort Follow-Up Study.Life (Basel). 2022 Jun 15;12(6):892. doi: 10.3390/life12060892. PMCID: PMC9228119 PMID: 35743923 2. Belousova A.A., Aryutin D.G., Toktar L.R., Vaganov E.F. Kholmina N.Yu. Secondary postpartum hemorrhage. Оbstetrics and gynecology. 2019. V.7, N3. pp.64-69. doi: 10.24411/2303-9698-2019-13009 3. Belousova A.A., Aryutin D.G., Toniyan K.A., Dobrovol'skaya D.A., Dukhin A.O. Secondary postpartum hemorrhage: the urgency of the problem and the ways to solve. Obstetrics and gynecology. №3. 2018. pp. 119-124 4. Belousova A.A., Aryutin D.G., Toniyan K.A., Toktar L.R., Dobrovol'skaya D.A., Dukhin A.O. The role of uterine artery embolization in the treatment of late postpartum hemorrhage. Obstetrics and gynecology. 2018. V. 6, Nº3. pp. 119-126. doi: 10.24411/2303-9698-2018-13014. 5. Antonio Pinto, Francesco Giurazza, Teresa Califano, Gaetano Rea, Tullio Valente, Raffaella Niola. Interventional radiology in gynecology and obstetric practice: Safety issues. Seminar in Ultrasound, CT and MRI Volume, Issue1 February 202, Pp. 104-112 6. Carolina Susanu, Anamaria Harabor, Petronela Vicoveanu, Ingrid-Andrada Vasilache, Alina-Mihaela Călin. Anesthetic Considerations and Outcomes in Amniotic Fluid Embolism: doi: 10.3892/etm.2024.12465. e-Collection 2024 May. PMCID: PMC10952343 DOI:10.3892/etm.2024.12465 Retrospective Study over a 15-Year Period. Journal of clinical medicine. 2024 May 15. 13(10):2916. 7. Chen Z., Li J., Shen J., Jin J., Zhang W., Zhong W. Direct puncture embolization of the internal iliac artery during cesarean delivery for pernicious placenta previa coexisting with placenta accreta. Int J Gynecol Obstet. 2016. 135:264-267. 8. Chengshi Chen, Sang Min Lee, Jong Woo Kim, Ji Hoon Shin Update of Embolization of Postpartum Hemorrhage. Korean J Radiol. 2018 Jul-Aug. 19(4):585-596. 9. Clark S.L. Amniotic fluid embolism. Obstet. Gynecol. 2014. 123:337–348. doi: 10.1097/aog.0000000000000107. 10. Eshkoli T., Weintraub A.Y., Sergienko R., Sheiner E. Placenta accreta: Risk factors, perinatal outcomes, and consequences for subsequent births. Am J Obstet Gynecol. 2013. 208:219.e211-219.e217. 11. Go Un Jeon, Gyeong Sik Jeon, Young Ran Kim, Eun Hee Ahn, Sang Hee Jung. Uterine artery embolization for postpartum hemorrhage with placenta accreta spectrum. Acta Radiol. 2023 Jul. 64(7):2321-2326. Epub 2023 Apr 24. PMID:37093745 DOI:10.1177/02841851231154675 12. Imafuku H., Yamada H., Morizane M., Tanimura K. Recurrence of post-partum hemorrhage in women with a history of uterine artery embolization. J Obstet Gynaecol Res. 2020. 46(1):119–123 PMID: 31608524 https://dx.doi.org/10.1111/jog.14129 13. Inoue S., Masuyama H., Hiramatsu Y. Efficacy of transarterial embolisation in the management of post-partum haemorrhage and its impact on subsequent pregnancies. Aust N Z J Obstet Gynaecol. 2014. 54:541–5. 14. J-Q Xu. Effectiveness of embolization of the internal iliac or uterine arteries in the treatment of massive obstetrical and gynecological hemorrhages. European Review for Medical and Pharmacological Sciences. 2015. 19(3):372-4. PMID: 25720705 15. Joy L Hawkins. Obstetric Hemorrhage. Anesthesiology clinics. 2020 Dec. 38(4):839-858. Epub 2020 Oct 15. DOI:10.1016/j.anclin.2020.08.010 16. Khan K.S., Wojdyla D., Say L., Gülmezoglu A.M., Look P.F. WHO analysis of causes of maternal death: a systematic review. Lancet 2006. 367:1066–1074 - PubMed 17. Komarmond S., Kakub P. Granulematoz s poliangiitom (Vegener): Uterine Artery? Embolization for Secondary Postpartum Hemorrhage. Autoimmun Rev. 2014. 13:1121–5. 18. Kurtser M.A., Breslav I.Yu., Konoplyov B.A., Konoplyannikov A.G. Uterine Artery Embolization in the Treatment of Postpartum Hypotonic Bleeding. Russian Sklifosovsky Journal "Emergency Medical Care". 2022. 11(4):637-644. https://doi.org/10.23934/2223-90222022-11-4-637-644 19. Kyung Eun Lee, Seon Ui Lee, Jun Kang, Hyun Wook Lim, In Yang Park, Min Jeong Kim. Prognosis of subsequent pregnancy in uterine necrosis after uterine artery embolization. Obstetrics and gynecology science. 2024 May. 67(3):335-338. Epub 2024 Apr 2. PMID:38563044 PMCID: PMC11099095 DOI:10.5468/ogs.23287 20. Matthew Brown, Michael Hong Jr., Jonathan Lindquist. Uterine Artery Embolization for Primary Postpartum Hemorrhage. Techniques in Vascular and Interventional Radiology. 2021 Mar. 24(1):100727. doi: 10.1016/j.tvir.2021.100727. Epub 2021 Apr 16. PMID: 34147194 21. Michael Weston, Philippe Soyer, Mattias Barral, Anthony Dohan, Sacha Pierre, Rana Rabei, Kirema Carsia –Reyes. Role of Interventional Procedures in Obstetrics and Gynecology. Radiologic Clinics of North America Volume 58, Issue2 March 2020, Pages 445-462 22. Mohammed L., Kirema G.R., Judy G., Janice N. Uterine Artery Embolization for Secondary Postpartum Hemorrhage. Techniques in Vascular and Interventional Radiology. Volume 24, Issue 1, March 2021, 100727. 2021 Mar. 24(1):100728. https://doi.org/10.1016/j.tvir.2021.100727 23. Mohammed L., Kirema G.R., Judy G., Janice N. Uterine Artery Embolization for Secondary Postpartum Hemorrhage. Techniques in Vascular and Interventional Radiology. Volume 24, Issue 1, March 2021, 100728 https://doi.org/10.1016/j.tvir.2021.100728 24. Peter W.T., Jo A., Jill S. Treatments for secondary postpartum haemorrhage. Cochrane Database of Systematic Reviews. 21 january 2002. https://doi.org/10.1002/14651858.CD002867 25. Rachael Fox, Georgia Aitken, Samantha S.M. Management of secondary postpartum haemorrhage: A systematic review. European Journal of Obstetrics & Gynecology and Reproductive Biology. Volume 282, March 2023, Pages 116-123. https://doi.org/10.1016/j.ejogrb.2023.01.02 26. Sebastian S., Agustin C.-A., Anderson B.., Daniela S.R., Melody Eckardt, Gerhard Theron, Thomas F Burke. Uterine balloon tamponade for the treatment of postpartum hemorrhage: a systematic review and meta-analysis. Am J Obstet Gynecol. 2020 Apr. 222(4):293.e1-293.e52. Epub 2020 Jan 6. PMID: 31917139 DOI: 10.1016/j.ajog.2019.11.1287 27. Radaelli T., Ferrari M.M, Duiella S.F., Gazzola F.G. Prophylactic intraoperative uterine artery embolization for the management of major placenta previa J Matern Fetal Neonatal Med. 2022 Sep. 35(17):3359-3364. Epub 2020 Sep 14. PMID: 32928020 DOI: 10.1080/14767058.2020.1818218. DOI:10.1080/14767058.2020.1818218 28. Toguchi M., Iraha Y., Ito J., Makino W., Azama K., Heianna J., et al. Uterine artery embolization for postpartum and postabortion hemorrhage: a retrospective analysis of complications, subsequent fertility and pregnancy outcomes. Jpn J Radiol. 2020. 38(3):240–247. PMID: 31811462 https://dx.doi.org/10.1007/s11604-019-00907-2 29. Yaping H., Lingjie C., Chong Zh., Feifei Ch. Timely use of Bakri intrauterine balloon tamponade contributes to the effectiveness in controlling severe postpartum hemorrhage. doi: 10.3892/etm.2024.12465. e-Collection 2024 May. PMCID: PMC10952343 DOI: 10.3892/etm.2024.12465 Experimental and therapeutic medicine. 2024 Mar 1. 27(5):177.
Көрген адамдардың саны: 37

Түйенді сөздер:

Мақалалар санаты:

Библиографиялық сілтемелер

Акылжанова Ж.Е., Танышева Г.А., Тультаев Р.Б., Билялова Г.Т., Нурмагамбетова Д.М., Шаймуханова З.С., Турсынбаева А.М. Кезінде жатыр артериясының эмболизациясы кеш босанғаннан кейінгі қан кету фонында метроэндометрита: клиникалық жағдай // Ғылым және Денсаулық сақтау. 2024. Т.26 (5). Б. 236-242. doi 10.34689/SH.2024.26.5.028

Авторизируйтесь для отправки комментариев